Slovaaci: Cesta hrdinů SNP za boj proti plicní hypertenzi
Projekt slovaaci vytvořili dva kamarádi za účelem pomoci pacientům, kteří trpí plicní hypertenzí. Lidé s touto nemocí mají nejčastěji problémy s dušností a malou výkonností. Nemoc se diagnostikuji velmi složitě, protože nemá žádné specifické příznaky, přitom včasná diagnóza je naprosto klíčová. Více informací o plicní hypertenzi naleznete na www.pah.cz.
Jak projekt vznikl, kdo za ním stojí a jak přesně pacientům pomůže? Na to nám odpoví samotní tvůrci projektu.
Projekt slovaaci u nás ještě není moc známý, můžete se čtenářům v krátkosti představit?
Samo: Moje meno je Samuel Čajka a mám 18 rokov. Študujem na gymnáziu a budúci rok má čaká maturita, tak držte palce. Svoj voľný čas rád trávim v prítomnosti svojich priateľov, v posilovni alebo pri hudbe, kedže hrám na klavíri a na gitare. Víkendy vypĺňam túrami na horách a lezením na skale. Ak by sa ma niekto spýtal na dve veci, ktoré by ma vystihli, tak by to boli spontánnosť a túžba prekročiť hranice všednosti.
Laco: Volám sa Laco Argaláš, mám 17 rokov a som tretí rok študentom na strednej polytechnickej škole. Študujem strojárstvo a programovanie strojov, čo je síce perspektívne, ale veľmi som sa v tom nenašiel. Mojou vášňou je hudba. Na gitare hrám pár rokov a veľmi ma to baví. Venujem sa aj športu, no keďže som spod Tatier, najviac milujem hory a turistiku. Ďalej mám rád chvíle s mojimi kamarátmi, ktorí sú pre mňa v živote dôležití.
Kde jste se poznali a jak dlouho se znáte?
Poznáme sa približne 4 roky. Príbeh nášho kamarátstva začal veľmi svojským príbehom. Raz sme s kamošmi chceli Laca vytiahnúť von, lenže on nejako nechcel. Tak som napochodoval do jeho bytovky, prišiel pred jeho dvere a zazvonil mu na zvonček. Laco vyšiel von a povedal mi, že nejde von, lebo sa mu nechce a chcel zatvoriť dvere. Ja som však neváhal a do dverí som dal svoju nohu a vošiel som do jeho bytu. Potom som ho otravoval, až kým nesúhlasil, že pôjde von. Odvtedy sa spolu kamarátime a ešte aj teraz spomíname na túto príhodu smiechom na tvári. Taktiež spolu trávime množstvo času aj v kresťanskom spoločenstve, keďže sme obaja kresťania. A aj toto spoločenstvo bolo miestom, kde sa naše priateľstvo ešte viac upevnilo.
Lze hledat v názvu „slovaaci“ něco skrytého? Jak název vznikl?
Názov slovaaci nám poradila naša známa. Musíme uznať, že sa nám tento názov najskôr úplne nepozdával, ale keď sme sa na to pozreli s odstupom času, tak sme prišli na to, že tento názov veľmi vystihuje náš projekt. Pretože jedným so zameraním projektu slovaaci, je ukázať to, že naša krajina skrýva mnoho krásnych a výnimočných miest. A ak je vám zvláštne prečo sú v našom názve dva „áčka“, tak vysvetlenie je veľmi jednoduché. Tieto dva písmená zdôrazňujú to, že tvárou tohoto projektu sme my dvaja, Samo a Laco.
Jak se zrodil nápad projít celým Slovenskem?
Potom ako sme minulý rok prestopovali Moravu, sme si povedali, že naša najbližšia cesta bude niečím veľkým. Tak sme začali hľadať, kde by sme mohli ísť budúci rok. V momente, ako sme sa dozvedeli o Ceste hrdinov SNP, sme hneď vedeli, že toto je tá cesta, ktorú hľadáme. Jednak je to výzva prejsť najdhšiu turistickú trasu na Slovensku, no zároveň je to možnosť spoznať našu krajinu z úplne iného uhľa. Veď prejsť 764 kilometrov naprieč Slovenskom nám dá asi úplne nový pohľad na tento kút Zeme.
Morava je opravdu krásný kus naší země, cítili jste to podobně?
Moravu sme vždy obdivovali len z videí alebo obrázkov. Krajina vinohradov nás fascinovala a povedali sme si, že túto krásu musíme vidieť na vlastné oči. Chceli sme Moravu zažiť čo najviac autentickým spôsobom, a preto sme sa rozhodli, že budeme stopovať. Začali sme na Slovensku v Malackách, kde nám stopol mladý chalan, ktorý mal namierené do Břeclavi. Tu sme sa dlho nezdržali a pokračovali sme smer Lednice a Valtice. Ďalej sa nám podarilo dostať do Mikulova. V tomto meste sme sa zdržali o čosi dlhšie, pretože malo čo ponúknuť. Navštívili sme priľahlý lom a noc strávili vo vinohrade. Pokračovali sme do Brna, Ostrožskej Novej Vsi, Uherského Brodu a naspäť na Slovensko. Keďže sme trasu nemali naštudovanú a nevedeli sme, čo nás čaká, všetky mestá a dediny nám vyrážali dych. Naša cesta stopom trvala 5 dní a aj tak sme zďaleka nevideli všetko. Za to máme mnoho spomienok, na ktoré radi spomíname dodnes. Zistili sme, že Morava je ešte krajšia ako na videách a obrázkov a ľudia sú tu veľmi milí a priateľskí. Určite to nebola naša posledná návšteva.
Zdolat Slovensko určitě zabere několik dnů, jak jste vyřešili spaní?
Dlho sme premýšlali ako budeme riešiť spanie. Pôvodne sme plánovali stavať prístrešok z celty klasicky v tvare A. Je to ľahká a jednoduchá varianta. No v daždi nie veľmi efektívna a tak sme začali uvažovať nad stanom. Najviac nás odrádzala jeho hmotnosť, ktorá sa pohybuje okolo 3,5 kilogramu. Napadlo nás, že konštrukčné tyče nahradíme trekingovou palicou a tým zredukujeme váhu o 1,5 kilogramu. To nám prišlo ako najrozumnejšie riešenie.
Už jste počítali hmotnost batohu?
Na viacdennú túru ideme po prvýkrát a teda nemáme veľké skúsenosti s balením batohu. Nevieme, či si berieme príliš veľa alebo málo vybavenia. Je možné, že niektoré veci budú zbytočné a pošleme ich domov. Každý kilogram je na chrbte znateľný a preto sa snažíme zmestiť celkovo do 20 kilogramov.
Jak jste se dostali ke spolupráci s nadací v Liptově a proč zrovna tato nemoc?
O Združení pacientov s pľúcnou hypertenziou, o.z. sme sa dozvedeli cez nášho známeho, ktorý bol pre toto združenie fotiť niekoľko akcíí. Po tom ako sme si bližšie naštudovali veci o pľúcnej hypertenzii, sme sa rozhodli, že chceme, aby toto boli ľudia, ktorých na našou cestou podporíme. Táto choroba spôsobuje pacientom rôzne nepríjemnosti ako napríklad to, že sa pri obyčajnom viazaní šnúrok na topánkach zadýchajú, keďže kapacita ich pľúc je výrazne zmenšená kvôli tejto chorobe. Hneď ako združenie schválilo našu spoluprácu, sme sa spojili s Komunitnou Nadáciou Liptov cez ďaľšieho známeho. Túto nadáciu sme oslovili hlavne kvôli tomu, že už dlhoročne organizujú na Liptove, odkiaľ obaja pochádzame, rôzne dobročinné akcie. Komunitnej nadácii Liptov sa náš nápad veľmi páčil, čiže aj oni potvrdili našu spoluprácu a dokonca pre náš projekt vytvorili nadačný fond a finančne nás podporili.
Jak přesně mohou lidé pomoci?
Keďže náš projekt slovaaci bude počas celej Cesty hrdinov SNP podporovať ľudí trpiacich pľúcnou hypertenziou, tak sme sa rozhodli dať ľuďom možnosť „adoptovať“ si kilometre našej cesty. A to hneď dvomi spôsobmi. Prvá možnosť je, že ľudia len pošlú financie na nadačný fond a to v ľubovoľnej sume. Týmto sa stanú súčasťou nášeho dobrodružstva. Avšak pripravili sme si pre ľudí aj druhú možnosť, ktorá im dá možnosť prejsť si spolu s nami „adoptované“ kilometre, ktoré si zakúpia, tak že pošlú peniaze na nadačný fond. Cena jedného kilometra je najmenej 1€. Avšak ak sa niekto rozhodne, že chce kúpiť 5 kilometrov a za každý jeden zaplatí 2€, čiže dokopy 10€, tak to vôbec nevadí, pretože zmysel zbierky je vyzbierať čo najviac financií, ktoré sa použijú napríklad na kúpu kyslíkových koncentrátov pre pacientov. Keď si už niekto „adoptuje“ daný počet kilometrov, tak nám stačí napísať na Instagram @slovaaci alebo na mail slovaaci@gmail.com. My už sa s nimi dohodneme na detailoch ohľadom toho, kde sa spolu stretneme a potom spoločne prejdeme ich „adoptované“ kilometre. Všetky ďaľšie informácie jako napríklad číslo účtu nájdete na našom Instagrame @slovaaci (číslo účtu IBAN: SK31 7500 0000 0004 0701 8763, variabilný symbol: 4444).
Kdy Vaše cesta začne a kdy skončí? Kde Vás mohou lidé sledovat?
Naša cestá začína 17.6.2019 v Duklianskom priesmyku a končí na Devíne po 24 dňoch, čo je 10.7.2019. Dátum 10.7. je avšak len náš prepoklad, pretože sa počas cesty môže stať ozaj hocičo, čiže nevieme garantovať presnosť nášeho návratu. Náš projekt je určený hlavne pre platformu Instagram, kde budeme počas celej cesty pridávať instastories, ktoré uložíme do archívu. Čiže si ich budete môcť pozrieť kedykoľvek. Okrem toho budeme približne každý druhý deň pridávať aj do „feedu“ na Instagrame najdôležitejšie momenty našej cesty, ku ktorým pridáme popis zverejneného momentu.
Máte dané konkrétní cíle, které byste chtěli touto cestou splnit?
Okrem toho, že chceme pomôcť pacientom s pľúcnou hypertenziou, máme aj svoje osobné ciele. Myslíme si, že cesta prinesie veľa krízových momentov, kedy si siahneme na dno svojich síl. Toto bude čas, kedy budeme spoznávať samých seba. Ďaľej chceme posunúť svoje limity a dokázať si, že máme na to, aby sme zdolali toto dobrodružstvo. Taktiež sme vo veku, kedy si uvedomujeme, že už nie sme len chlapci a veríme, že týchto 24 dní bude pre nás jedným z posledných krokov ku dospelosti.
